LOMOZ o.z.

Úzkorozchodná železnica (nielen) na Majdane

O bývalej úzkokoľajke na Majdane vie alebo aspoň počul už každý. Bola najväčšia z dnes všetkých popisovaných úzkokoľajok. Všetko sa to začalo v 19. Storočí, už v roku 1880 keď gróf Jozef Pálffy, majiteľ Smolenického panstva, začal v doline pod Majdanom výstavbu chemického závodu.

Most úzkokoľajky Majdan, Horné Orešany, Pálffy

- kamenný most na 600 mm parnej lesnej železnici z roku 1898

Doma aj v zahraničí bolo dreva nadbytok a obchod s drevom viazol. Hľadalo sa lepšie využitie a speňaženie. Najprv bola v roku 1869 postavená píla na vodný pohon, kde sa spracovávala guľatina. Vyrábali sa tu parkety, drevené podpätky, hrabové hranoly, či rezivo. V chemickom závode sa Suchou destiláciou bukového dreva sa malo spracúvať bukové drevo na výrobky ako octan vápenatý, kyselina octová a acetón s vedľajším produktom, dreveným uhlím. Drevene uhlie ostávalo prevažne na domcom trhu. Ostatné výrobky sa predávali hlavne v Rakúsku, ale aj v Nemecku, či v Anglicku. Konské povozy časom nestačili dodávať dostatok dreva. Bolo preto potrebné urýchliť dopravu. Gróf sa preto rozhodol postaviť animálnu úzkorozchodnú, 760 mm železnicu.

Železnica mala viacero vetiev. Prvé úseky v dĺžke 14 kilometrov viedli cez lokality Majdán - Uhlište - Polámané - pod Veterlín – po Záruby a ďalší úsek k Hornej Parine – Starú Bohatú – Nové Domy – ku Klokoču. Z tejto vetvy viedla 8 km dlhá odbočka pri bývalej hájovni Stará Bohatá: Prehybe cez Dlhý vrch, Polomy, Mesačnú k hájovni Kolovrátok a končila na rozhraní chotárov Doľany – Sološnica.

Úzkorochodná železnica v okolí Majdánu

Mapa úzkokoľajky / klikni pre zväčšenie

Z vetvy ku Klokoču viedla aj 5 km dlhá odbočka cez dolinu Kamenné mlieko do Vydatej a ďalšia odbočka do doliny Zabité. Ďalšie dve odbočky viedli z „chemiky“ na Rybnikárku a na pílu.
Mnohé odbočky na trase s dĺžkou 2 – 5 km boli len dočasné, pokým sa nevyťažilo drevo. Samostatná trať bola v pod vrchom Komperek (dnes Kŕč). Drevo sa ňou dopravovalo šmykom a ďalej sa spúšťalo k ceste povyše vápenky.

Všetky trasy boli vyspádované k fabrike a stačilo tak aby kone vytiahli prázdne dvojnápravové drevené vozne k skládkam dreva, odkiaľ ho samospádom dopravovali dole do doliny. Dôležitú úlohu tu zohrávali brzdári. Ak zotrvačnosť získaná dolu svahom nestačila tlačiť súpravu do ďalšieho svahu, súprava uviazla a tú potom museli tlačiť robotníci. Tento nedostatok odstránil Tomáš Štibraný († 1932) prestavaním chybných úsekov.

Táto sieť zanikla po 2. sv. v. v roku 1947 a demontovala sa do polovice 50-tych rokov. Konské trate v okolí Majdanu s rozchodom 760 mm mali dĺžku vyše 40 kilometrov.

Krásy slovenska (1981), rail.sk (2000), Tulák po drahách (1998), Topografická mapa 1955, mapa Trnava 1938, ortofotomapa 1950 TU Zvolen

Ak by ste mali nejaké fotografie, dokumenty, či spomienky na túto technickú zaujímavosť, ktorá fungovala od čias Pálffyovcov do roku 1960, budeme radi ak sa o ne podelíte s ostatnými. Stačí nám napísať, či inak kontaktovať. Ďakujeme!

Dva rozchody, dva pohony

Lesná železnica v okolí Majdanu medzi Hornými Orešanmi a Lošoncom mala rozchod 760 mm. Ťahaná bola koňmi. Na rozdiel od novšej 600 mm železnice v okolí Sološnice, na Kolovrátku, až po Dobrú vodu, ktorá bola poháňaná parným rušňom.

Továreň potrebovala aj iné suroviny a tiež odvážať výrobky. Toto najprv zabezpečovali miestni furmani. Pozozmi prevážali tovar z Majdanu na železničnú stanicu do Trnavy. Po vybudovaní štátnej dráhy v Smoleniciach v roku 1897, dal gróf v roku 1898 postaviť 10 km dlhú priemyselnú železnicu s rozchodom 600 mm na stanicu, čo zrýchlilo a znásobilo prepravu tovaru, ale aj surovín. Na tejto trase boli postavené mosty s kamennými operami a s jednoduchými železnými konštrukciami. Najväčší most na trati bol priamo pred bránami fabriky. Trasa bola neskôr, v rokoch 1901 – 1903 dobudovaná v dĺžke 22 km až na Dobrú Vodu, kde bol pobočný závod (1898). Úzkokoľajku zo závodu do Smoleníc a Dobrej Vody stavali cudzinci. Bolí to zväčša Poliaci, Taliani a Chorváti. Ľudia ich nazývali „barábli“, zo slova barábel (tunelár). Ďalšiu časť 600 mm železnice cez dolinu Dolná Parina z továrne na Poraj (dnes Vápenné), stavali v roku 1917 talianski zajatci. Výstavbu prerušil v roku 1918 prevrat. Dokončená bola v roku 1920 na pokyn riaditeľa ing. R. Strohbacha.

Drevo do lesa

V rokoch 1957-58 bola chemickej továrni zrušená suchá destilácia bukového dreva. Trať sa prestala používať v roku 1960. Nový závod, dnešný Chemolak bol priamo pri železničnej stanici trate Trnava – Kúty. Trasy ma parný pohon vtedy dosahovali dĺžku až 70 kilometrov.

Medzi chemickou továrňou a stanicou v Smoleniciach jazdili vlaky s dĺžkou až 30 m, a cesta trvala zhruba 40 minút. Na priemyselnej železničke premávalo šesť parných a päť dieselových lokomotív, dve dreziny, dva osobné motorové vozy a 140 nákladných vagónov. Lokomotívy dostali aj mená: Golian (niekedy Goliath), Ludko, Paulína, Lucia, Mena, Republika. Paulínu pomenovali po urodzenej Paulíne Palffyovej.

Počas druhej svetovej vojny bolo vedenie továrne nemecké. Trať sa vtedy predlžovala na Huty (Smolenice - Majdan - Huty 20 km) a Kolovrátok. Predĺženie železnice plánovali až do Sološnice.

Koncom 50-tych rokov boli miestne lesy vyťažené a muselo sa tak voziť „drevo do lesa“.

 

Rozchod 760 mm - konská lesná železnica

Rozchod 600 mm - parná lesná železnica

Krásy slovenska (1981), rail.sk (2000), Tulák po drahách (1998), Topografická mapa 1955, mapa Trnava 1938, ortofotomapa 1950 TU Zvolen

Ak by ste mali nejaké fotografie, dokumenty, či spomienky na túto technickú zaujímavosť, ktorá fungovala od čias Pálffyovcov do roku 1960, budeme radi ak sa o ne podelíte s ostatnými. Stačí nám napísať, či inak kontaktovať. Ďakujeme!

maro | 17.12.'21 18:36 | Svet okolo nás | Zdieľať | tlač vytlačiť

Komentáre

Pridať komentár

/meno, povinná položka/
/mail, povinná položka/
/web/


Formátovanie príspevku: hrubé  podčiarknuté  kurzíva
 

© 2009 - 2011 LOMOZ o.z. | www.lomoz.sk | lomoz@lomoz.sk
sponzor hostingu: inet.sk | webdesign: bohacek.sk