Strom za každý rok

V sobotu 12. marca sme vysadili strom za každý rok činnosti združenia, teda skoro za každý.

Stromoradie tvorené plodotvornými ovocnými stromami pod vinohradmi v časti Mirtperek nad cintorínom.

Táto myšlienka vznikla ešte v roku 2018 v spolupráci s FidliCantami. No vhodných miest na výsadbu nie je až tak veľa, aby nezavadzali, aby neprekážali územnému plánu, aby... Tak sa nám podarilo teraz vysadiť desať stromov, čerešne (Rychlica nemecká), višne (Morela neskorá, Kráľovná hortenzia), morušu čiernu a nejaké podrasty - zemolezy.

Výsadba stromov mimo lesa v tejto zanedbanej, lokalite pomôže vytvoriť pestrú stabilnú krajinu, ktorá napomôže odolávať zmenám klímy. Ovocné plodotvorné stromy poskytnú stravu nielen vtákom, ale spolu s doplňujúcimi rovnako plodotvornými kríkmi aj drobným zvieratám. V neposlednom rade budú spestrením prechádzky obyvateľov a návštevníkov. Výsadbou dochádza k zachovaniu a obnove biodiverzity aj ekosystémov. Pri výbere drevín sa berie ohľad na pôvodné a domáce odrody ovocných stromov (čerešne a višne boli v minulosti bežne vysádzané vo vinohradoch a popri ako aleje). Výber druhov je zvolený tak, aby dozrievali priebežne.

Lokalita sa nachádza pomerne blízko k centru obce, dobre dostupná pre obyvateľov. Poľná cestička je už aj teraz využívaná miestnymi obyvateľmi na vychádzky. Vznikne tak pekné miesto pre oddych s výhľadom na masív Rybnikárky – na Holý vrch, Dubník, Slepý vrch a vinohrady v lokalite Mirtpereky.

Pre doplnenie lokality by sme chceli na už existujúce staršie stromy osadiť kŕmidlá pre vtákov a hmyzí hotel s doplňujúcou informačnou tabuľou o potrebe hmyzu pre ekosystém.

Fotogaléria: Strom za každý rok

Vysádzané odrody

Rychlica nemecká (čerešňa, 1. čerešňový týždeň) – Odroda je jednou z najstarších odrôd čerešní, spomína sa už v roku 1794. Plody dozrievajú v 1. čerešňovom týždni – koncom mája. Plod je malý, šťavnatý, zaoblený s nepravidelným povrchom. Farba je spočiatku lesklá červená a s rastúcou zrelosťou tmavne až do vínovočervenej. Chuť úplne zrelého ovocia je príjemne kyslá a aromatická.

Kráľovná Hortenzia (višňa, 5.čerešňový týždeň) – Tradičná stredne skorá odroda so sladkokyslými červeno žltými plodmi. Odroda pochádza z Francúzska. Plody sú stredne veľké červeno žltej farby so sladkou višňovou chuťou, ktoré sú vhodné na priamy konzum a na ďalšie spracovanie. Dozrieva v 6. čerešňovom týždni - v polovici júla a dáva pravidelnú úrodu. Odroda nie je samoopelivá, preto je vhodné vysadiť ju v blízkosti iných odrôd.

Morela neskorá (višňa, 8. - 9. čerešňový týždeň) – Patrí medzi najstaršie odrody a je vysoko odolná voči chorobám. Kyselka, ktorá dozrieva koncom júla až začiatkom augusta. Má stredne veľké, guľaté tmavočervené plody, matne lesklá šupka.  Dužina je tmavočervená, stredne pevná, šťavnatá, čím je čiastočne oddeliteľná od kôstky. Chuť je trpká, jemne kyselá, buketná. Veľmi vysoká a pravidelná rodivosť, zreje v druhej polovici júla, veľmi odolná proti neskorým jarným mrázikom a darí sa jej i vo vyšších polohách. Strom má slabý a previslý vzrast, vytvára menšie, guľaté koruny s previslými vetvami, samoopelivá.

Moruša čierna - menší opadavý strom dorastajúci do výšky 6 – 9 metrov, pochádzajúci z blízkeho východu pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné stromovým malinám. Moruša čierna má plody so sladko - kyslou chuťou. Plody menia farbu zo zelenej na červenú a počas zberu sú tmavé až purpurové. Moruša patrí medzi opadavé stromy. Je plne mrazuvzdorná. Stromy moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov.

Ďalej podľa knihy Čerešne a víšne, Július Bakša a Ladislav Smetana, vydavateľstvo Príroda 1987 Bratislava:

Pôvod čerešní a višní

Názory na pôvod čerešní sú rozličné. Tvrdí sa, že do Európy ich doniesol rímsky vojvodca Lucullusz Malej Ázie na začiatku nášho letopočtu. V starých rímskych spisoch však bola zmienka o čerešni, ktorá mala „veľký plod“ už 150 rokov pred Lucullovým narodením. Švajčiarsky botanik D e C a n d o l e tvrdí, že čerešňa rastie divo v Ázii, v lesoch severnej Perzie (dnešný Blízky východ), južného Kaukazu, v Arménsku a celej strednej Európe. Najviac sa nachádza vo Švajčiarsku, južných oblastiach Sovietskeho zväzu pri Kaspickom a Ciernom mori. Pochádza z prímorských krajín. V menšom množstve sa vyskytuje divo rastúca v Španielsku, Taliansku a južnej Európe. Je však možné, že Gréci aj Rimania poznali čerešňu oveľa neskôr, než boli známe v strednej Európe. Na Balkáne, v Srbsku, Macedónii rastie husto v lesnom poraste. Čerešňa je teda považovaná za typicky európsky strom. Tento názor, ako tvrdí F o c k e, sa opiera o predhistorické (postglaciálne) nálezy čerešne z Nórska, Švédska a Dánska. Pre pôvodnosť čerešní v strednej Európe svedčí aj výskyt veľmi starých stromov v lesnom spoločenstve v Karpatskej oblasti. 0 konzumovaní plodov čerešni pravekým človekom svedčia aj kôstky nájdené v obydliach a jaskyniach z doby kamennej. Kôstky čerešní sa našli v pozostatkoch po kolových stavbách nad hladinou riek a zvlášť alpských jazier. Našli sa tiež vo zvyškoch kolových stavieb vo Švajčiarsku, severnom Taliansku, Rakúsku, Francúzsku a Nemecku, potom v rastlinných zvyškoch z doby neolitickej, bronzovej a železnej, ako o tom píše G. B u s c h o n vo svojom spise „Die vorgeschichtliche Botanik". Herron, Buschon a iní bádatelia presnými meraniami čerešňových kôstok z niekoľkých nálezísk zistili 2 formy. Jedny sú skoro guľaté 7,5 až 8 mm veľké, druhé krátko vajcovitého tvaru 8 až 10 mm dlhé a 6 až 7,5 mm široké. Ak ich porovnáme s dnešnými, tak sú skoro na nerozoznanie. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že aspoň jedna z týchto kôstok je už pestovaným kultivarom. Nie je vylúčená ani možnosť výskytu višne.
0 višni je zmienka až zo 4. storočia, keď' Palládius uvádza, že zo zapichnutého výhonku -(konárika) do zeme vyrastie strom, čo nasvedčuje tomu, že to mohla byť len višňa, lebo čerešňa takto ľahko nezakorení. D e Candoile rozoznáva dva druhy čerešní, a to Prunus cerasus a Prunus avium. Pripúšťa však, že jedna pochádza z druhej a pokladá višňu za mladšiu „rodnú sestru" čerešne. Sú si podobné a pochádzajú z tých istých krajín. Teda višňa „vznikla" z čerešne, a to už v dávnych dobách. Všeobecná mienka je taká, že višňa je pôvodom ' z Orientu. Podľa B. N 'é m c a rastie samostatne v oblasti Kaukazu, ale doteraz sa v predhistorických nálezoch ešte nenašla.

Rýchlica nemecká (tmavá srdcovka)

Pravdepodobne pochádza z Francúzska, odkiaľ sa rozšírila po celej Európe. K nám sa dostala z Nemecka, kde sa rozšírila najviac. často sa jej nesprávne hovorí "Májovkou ako aj niektorým ďalším v tom čase zrejúcim kultivarom. Strom rastie spočiatku dosť bujne, potom slabšie. Konáre rastú vzpriamenejšie, dlhšie sa skláňajú, neskôr do vodorovnejšej polohy. Vytvára redšie koruny. Letorasty sú dlhšie a tenšie. Kvitne skoro, kvet často poškodzujú jarné mrazíky. Vhodnými opeľovačmi sú Kaštánka, Winklerova skorá. Plod je stredne veľký, skôr menší, okrúhly, niekedy trochu vyšší, srdcovitý, často hrboľatý, za dažďa puká, trpí momiliózou, veľkosť' závisí od vhodného stanovišťa. Stopka je stredne hrubá, kratšia, zelená. Šupka tmavočervená, v zrelom stave fialovo hnedá, lesklá. Dužina šťavnatá, jemná, pomerne tuhá. Chuť je príjemne sladká, inak nevýrazná, v plnej zrelosti plody majú výraznejšiu, jemne korenistú chuť (sú lepšie). Málokedy sa však zrelé ovocie konzumuje, trhá sa vždy skôr, nie celkom zrelé. Kôstka je menšia (v pomere k dužine veľká), pomerne dobre sa oddeľuje od dužiny. Dozrieva v prvom čerešňovom týždni koncom mája, začiatkom júna podľa klimaticky pôdnych podmienok. Od tohto obdobia sa ráta relatívna zberová zrelosť čerešní a višní. V prvom čerešňovom týždni zreje Rýchlica nemecká a v 8. až 9. (č. t.) Morela neskorá. Dobre sa jej darí vo vinohradníckych oblastiach na teplých stráňach s dobrou pôdou s dostatkom vlahy a sinka, kde je ovocie krajšie, skôr dozrieva (aj o týždeň) a vtedy sa dobre predáva na trhu. Drobným pestovateľom sa v priaznivých podmienkach odporúča pestovať v záhrade vo všetkých oblastiach, kde sa pestujú čerešne a višne, najmä pre svoju skorosť.

Morela neskorá (kyselka)

Pochádza pravdepodobne z Francúzska, kde bola vypestovaná v Chateau Moreille (odtiaľ' aj starší názov "Morejská"). Pestuje sa skoro vo všetkých štátoch, kde sa pestujú čerešne a višne.. nás sa pestuje na celom území aj v horších podmienkach. V mladosti rastie strom stredne až slabo, s rodivosťou rast ustáva rastie slabo. Vytvára malé, guľovité koruny. Konáre pri tvorbe koruny rastú šikmo hore, neskôr vedľajšie konáre s letorastmi previsnú dolu, niekedy až k zemi. Letorasty za mlada sú dlhšie, hrubšie a pevné, neskôr v plnej rodivosti sú kratšie, tenšie, slabšie a často prehnuté. Kvitne stredne neskoro až neskoro a dlho. Je samoopelivá. Je dobrým opeľovačom pre višne kvitnúce v tom istom čase. Odolnosť proti mrazu v dreve i v kvete je veľmi dobrá. Plod je stredne veľký až väčší (5 6 g), obyčajne viac menej guľatý. Veľkosť závisí od vhodného prostredia, ošetrenia a najmä rezu. Stopka je stredne (30 - 40 mm), hrubšia, pružná, pri stopkovej jamke zhrubnutá, s kratučkou pastopkou a pri niektorých plodoch s jedným lebo dvoma prílistkami, ktoré často chýbajú, alebo predčasne opadnú. Šupka je tenká, vel'mi jemná, tmavočervená, až tmavo hnedočervená, čiernohnedá s matným Ieskom podľa zrelosti plodu. Dužina je mäkká, tmavo až špinavo červená, šťavnatá, chuť trpko kyslá, slabo horkastá, pri zrelých plodoch kyslastá, typicky višňová. Má dobre farbivú šťavu. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre sa oddel'uje od dužiny. Ovocie dozrieva v ôsmom až deviatom týždni, koncom júla, nie-kedy i neskôr podľa stanovištných podmienok. Menej vhodná na konzum. Rodí veľmi skoro s bohatou a pravidelnou úrodou najmä na jednoročnom dreve, vyžaduje rez. Vhodná je na pestovanie v záhradke.

Kráľovná Hortenzia

Pochádza z Francúzska, vypestoval ju záhradník Girault, ktorý ju takto pomenoval. V Čechách bola známa už v roku 1810. Pestuje sa v záhradách. Strom rastie dosť bujne, vytvára veľké koruny, konáre vyhoľujú. Kvitne skoro, proti jarným mrazom je odolná, vhodne opeľovače sú čerešne Schneiderova a Troprichterova. Plod je veľký, podlhovastý, ružový v zrelom stave červený, lesklý, dužina je svetlá, mäkká, roplývavá, šťava nefarbivá, veľmi dobrej chuti. Kôstka je veľká a dlhá, dobre sa oddeľuje od dužiny. Ovocie dozrieva v piatom čerešňovom týždni, obyčajne začiatkom júla, vhodná je na konzum len hneď' po zbere. U drobných pestovateľov v záhradkách je obľúbená pre chuťove výborné ovocie.
 

maro | 28.03.'22 15:05 | Aktivity LOMOZu | Zdieľať | vytlačiť

Komentáre

Pridať komentár

© 2009 - 2011 LOMOZ o.z. | www.lomoz.sk | lomoz@lomoz.sk
sponzor hostingu: inet.sk | webdesign: bohacek.sk