Mapa Kultúra a zvyky
História Horných Orešian

História Horných Orešian

História obce Horné Orešany od roku 1296.

2% z dane

Podľa väčšiny zdrojov vznikli Horné Orešany v roku 1296. V tom čase bol ich názov Dious, resp. Gyows. V 14. storočí sa už Orešany nazývali Villa Nucum Theutonicalis, neskôr po nemecky Ober-Nussdorf, maďarsky Német Diós (Nemecké Orešany), alebo Felső Diós (Horné Orešany).

Horné Orešany 1931

Polkoráb Štefan, O 257, V Horných Orešanoch, 1931,olej na plátne, 37,1 x 53,2 cm
- cesta smerom na Dolné Orešany -

Kráľovské výsady

Približne od polovice 14. storočia bol uhorským kráľom Ľudovít Veľký. V roku 1356 dal do zálohy Trnavu a okolité územie, vrátane Horných Orešian, kňažnej Margite Tirolskej. Tá si zo svojho rodiska pozývala krajanov a vymáhala pre nich od Ľudovíta rozličné výsady. Kolonisti so sebou priniesli tie najlepšie odrody viniča a na tunajších svahoch vysádzali vinohrady. Tam siahajú aj začiatky vinárskej tradície v obci. Ďalšími výsadami, ktoré udelil kráľ kolonistom, bol súhlas na lámanie kameňa a rúbanie dreva. Nástupcom Ľudovíta Veľkého bol kráľ Žigmund. Ten v roku 1388 daroval Horné Orešany spolu s Modrou a Smolenicami poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regalis, čiže kráľovská dedina. V 16. storočí získala obec ráz mestečka vďaka trhovým privilégiám Rudolfa II. Habsburského z roku 1582.

Horné Orešany. historický erb

- historický erb Horných Orešian -

Habáni

V polovici 16. storočia sa na Západnom Slovensku usadili habáni, nazývaní tiež novokrstenci alebo anabaptisti. Boli to radikálne zmýšľajúci ľudia, ktorí chceli žiť prísne podľa zásad evanjelia a priblížiť sa životu prvých kresťanov. Vyznávali chudobu, komunitný spôsob života a spoločné vlastníctvo. Boli to majstri mnohých remesiel, hlavne hrnčiarstva. Habánsky dvor si vybudovali aj na území Horných Orešian.

Habansky dzban

- habánsky džbán -

Mlyny

Orešiansky región mal odpradávna vhodné podmienky pre budovanie vodných mlynov. Je tu vhodná stupňovitosť terénu a preteká ním potok Parná. Obilie, ktoré sa mlelo v mlynoch, pochádzalo z úrodnej Trnavskej tabule. V 18. storočí tu bolo sedem mlynov. Prvý písomne spomínaný mlyn v Horných Orešanoch je pri kostole - Mlyn pri Božom dome.

Mlynár Michal Drahos, 1930

- Mlynár Michal Drahos, 1930 -

Ďalej tu boli Mlyn pod hájom, Dolný mlyn na konci dediny či privátny Mlyn pri môstku. Ďalší súkromný mlyn bol Mola Kibieziána alebo Mola Čapodiána (mola - mlyn), nazývaný podľa mien mlynárov, ktorí v ňom v tom čase žili a pracovali. Zvyšné dva boli Mlyn pod oborou, neskôr nazývaný na Píle, a Mlyn pod Rajnou z polovice 18. storočia. Oba v roku 1869 odkúpil gróf Pálfi. V roku 1948 bolo zrušené súkromné vlastníctvo, a tak mlyny v Horných Orešanoch zanikli.

Cech mlynárov

- cech mlynárov -

Vývoj obce do polovice 20. storočia

Od 17. storočia patrila časť majetkov zemianskym rodinám a vinice mešťanom z Trnavy. Pálfiovci mali v chotári tri rybníky, v ktorých od 19. storočia chovali pstruhy.

Koncom 18. storočia v časti Majdán pracovala manufaktúra na olej, vínny ocot a vínny kameň, tzv. Vápenka. V roku 1872 v jej blízkosti Pálfiovci postavili továreň na farby a laky. Neskôr sa presťahovala do Smoleníc – dnešný Chemolak. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. V rokoch 1936-1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. V roku 1957 tu založili JRD. Obyvatelia boli vinohradníci, poľnohospodári, drevorubači a obchodovali s múkou. Už v tom čase časť z nich pracovala v najbližšom meste - Trnave.

Horné Orešany

- Horné Orešany - holý vrch -

zdroj: Michal Sloboda, Horné Orešany - Historicko - národopisná monografia .2006 , História Trnavy, Okresný úrad v Trnave , Zajíčková, Mária: Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Sprievodca po expozícii Záhorského múzea, 2007 , Kalesný, František: Habáni na Slovensku, 1981.